Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Úradné hodiny

Stránkové hodiny obecného úradu:
Pondelok:  09.00 - 12.00
   12.30 - 15.30
Utorok:     nestránkový deň
Streda:  07.30 - 12.00  
   12.30 - 17.00
Štvrtok:   07.30 - 12.00 
   12.30 - 14.00
Piatok:   07.30 - 12.00  
   12.30 - 14.00
 

 

 

IOMO

 

MAVOS

 

Ochrana osobných údajov

Ochrana osobných údajov

Ochrana osobných údajov 

viac tu : 

Obsah

História, poloha, rozloha a okolie


     Chotár obce Voderady sa rozprestiera na území Trnavskej pahorkatiny, ktorá ako súčasť Podunajskej nížiny patrí k najteplejším a poľnohospodársky najúrodnejším oblastiam Slovenska. Obec Voderady leží na širokej nive potoka Gidra. Na východnom okraji chotára tečie Ronava. Stred Voderád sa nachádza vo výške 130 metrov n. m. Celková rozloha obce je 1415 ha. Povrch katastrálneho územia, ktorý je vo výške 128 – 150 metrov n. m. tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, vďaka čomu sa tu pôdy dobre obrábajú. Geologické substráty sú na tomto území priaznivé, najmä ak ich posudzujeme z hľadiska pôd, ktoré na nich vznikli. Výrazne prevládajú niekoľko metrov hrubé spraše, ktoré boli naviate v ľadových dobách. Na sprašiach vznikli černozeme, ktoré na území obce výrazne prevládajú. Súčasné výskumy pomocou rádio-uhlíkovej metódy merania veku ukázali, že najstabilnejšia časť ich humusu má vek minimálne 5,5 tisíc rokov, ale pravdepodobne je omnoho staršia. To znamená, že tieto pôdy sa tu nachádzali už pred príchodom a usadením prvých poľnohospodárov v mladšej dobe kamennej. Potom na nich hospodárili Kelti, poľnohospodári z doby rímskej ako aj starí Slovania. Súčasné zloženie flóry a fauny obce Voderady a jej blízkeho okolia je výsledkom pôsobenia nielen dlhodobých geologických a klimatických zmien prebiehajúcich v dávnych historických dobách, ale najmä výsledkom vplyvu hospodárskej činnosti človeka na okolitú prírodu. Preto rastlinstvo a živočíšstvo tohto územia možno charakterizovať ako biocenózy kultúrnej stepi, rovinných hájov a urbárne biocenózy. Väčšinou tieto spoločenstvá rastlín a živočíchov sú pokladané za druhotné, lebo ich umelo zachováva a svojou činnosťou riadi človek. Najstaršie stopy ľudskej činnosti sa našli na brehoch Ronavy a pochádzali z mladšej doby kamennej. Sú svedectvom o približne 7000 rokov starej existencii osídlenia a poľnohospodárskej činnosti v tejto oblasti. Odvtedy bolo širšie okolie Voderád viackrát osídľované. Voderady sa v stredovekých písomných prameňoch po prvý raz spomínajú v roku 1243 v metácii Zelenča. V prvej polovici 18. storočia sa stal zemepánom gróf František Ziči, ktorý sídlil v Győri. Dominantou Voderád je dosiaľ sídlo rodiny – kaštieľ s rozsiahlym parkom, ktoré sú i napriek svojmu nelichotivému stavu národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti majú Voderady cez 1460 obyvateľov. Voderadčania môžu navštíviť lekára, zubárku, lekáreň, kaderníctvo, posilňovňu, obecnú knižnicu, akcie v kultúrnom dome ako aj akcie miestnych športových alebo záujmových organizácií.