Umelecký festival Rukami a srdcom 2013

Milí čitatelia, boli ste na VI. ročníku umeleckého festivalu vo Voderadoch? Ak áno, určite mi dáte za pravdu, že sa nám podarilo usporiadať najlepší festival od čias jeho vzniku. Po predchádzajúcich ročníkoch sme sa veľa naučili i poučili, trpezlivo počúvali pozitívne, ale aj negatívne ohlasy, a takto vyzbrojení staro-novými nápadmi sme usporiadali ďalší ročník festivalu Rukami a srdcom. Festival, ktorého dramaturgia bola v tomto roku finančne oklieštená, sa vo výslednom efekte ukázala ako neobyčajne objavná. Realizačný tím od prvopočiatku pracoval na dlhodobo udržateľnom princípe podujatia, ktoré má mať svoju tvár, svoju jasnú myšlienku a poslanie, vďaka čomu nám aj v budúcnosti umožní na festival do Voderad pritiahnuť všetky vekové kategórie. Vybrali sme sa cestou nie drahých „mainstreamových“ kapiel, ale práve naopak, vkusne sme hľadali umelcov, čo svojou kvalitou prevýšia cenu, ktorú si za účinkovanie vypýtali. V prvý deň festivalu sme v novej telocvični návštevníkom sprístupnili výstavu výtvarných umelcov Jozefa Hubálka, Lucii Kollárovej a Tibora Bilčíka. Výstavu maliarskych prác lokálnych umelcov sme netradične spestrili výstavou predmetov z rokov päťdesiatych až osemdesiatych. Výstava takzvaných retro exponátov však nebola samoúčelná vďaka aktivite občianskeho združenia TRISIG, ktoré návštevníkom ponúkalo kávu uvarenú v starom retro štýle. Program na hlavnom pódiu po prvýkrát v histórii podujatia otvorili deti spolu s učiteľmi zo základnej umeleckej školy. Akordeónový súbor ZUŠ vo Voderadoch sa predstavil zmesou šansónových skladieb a známeho Uhorského tanca od Johannesa Brahmsa. Výkon žiačok umeleckej školy Veroniky Purgyovej, Niny Berglovej a Ivony Szijjártóovej bol poslucháčmi vysoko hodnotený. Naše akordeonistky si vďaka vystúpeniu na profesionálnom festivalovom pódiu mali možnosť vyskúšať dojmy profesionálnych umelcov. Ostatný program bol ladený na ľudovú nôtu vďaka dychovej hudbe Váhovanka, ktorej vystúpenie vtipne prešpikoval ľudový rozprávač strýco Lajoš. Vďaka kvalitnej dychovke, hovorenému slovu, retrokaviarni a vystúpeniu detí zo ZUŠ sa z pôvodne avizovaného predfestivalového večera stal plnohodnotný festivalový večer. Dôkazom čoho bolo aj približne 300 návštevníkov. Sobotňajší programom nabitý festivalový deň začal pozvoľna aj vďaka extrémne teplému počasiu. Na detské popoludnie a divadelné predstavenie prišlo len niekoľko desiatok rodičov s deťmi, čo nám, paradoxne, umožnilo vizuálne zlepšiť deťom zážitok z divadielka. Organizátori duchaprítomne rozhodli, že na hlavnom pódiu budú herci spolu s deťmi. Tento krok bol dobrou voľbou, vďaka čomu sme usadili deti do tieňa a zároveň sme oveľa účinnejšie zaujali ich pozornosť. Po divadelnom predstavení zazneli slávnostné fanfáry, po ktorých nasledovalo vystúpenie hudobných skupín (Slovak Tango, Explosion Trio, Polemic, Bystrík s kapelou a Smola a hrušky). V dramaturgii profesionálnych hudobných skupín si už tradične našlo svoje miesto vystúpenie speváckeho zboru Prameň pod šikovnou dirigentskou taktovkou Mgr. Heleny Cisárovej. No ale skôr, ako zazneli tóny našich vynikajúcich speváčok, všetkým nám – hosťom i organizátorom festivalu sa tradične prihovoril pán starosta JUDr. Marek Turanský, MBA. Keďže festival nie je len o kapelách na hlavnom pódiu, návštevníci mali možnosť prezrieť si prácu viacerých šikovných remeselníkov. Za zmienku určite stojí spomenúť práce pani Silvie Šimák Koštrnovej, žiaka Lukáša Fedora, ako aj stánok s keramikou mentálne postihnutých detí, ktorý sme prichystali v spolupráci s pani Gabikou Haršányovou. Festivalovým areálom zneli aj zvuky motorovej píly, ktorú obsluhoval drevorezbár Martin Kalman. Pod rukami tohto šikovného remeselníka vzniklo dielo s názvom „Janko Hraško na lyžičke“. Umeleckú rezbu nám autor vyrobil za cenu materiálu a hotové dielo venoval Materskej škole vo Voderadoch, kde bude slúžiť deťom ako lavička. Od ostatného festivalu síce uplynulo len zopár dní, ale už teraz sa nevieme dočkať príprav budúcoročného umeleckého festivalu, s ktorým verím, že nám bude pomáhať stále viac dobrovoľníkov, vďaka čomu budeme stále viac napĺňať myšlienku festivalu: “rukami a srdcom”.