Jeseň je naozaj krásna. A v jednom zo svojich mesiacov, ktorý sme nedávno začali, nám pripomína jednu z najvzácnejších cností, ktorá môže byť zrodená v duši človeka.
Je ňou úcta k starším. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k naším otcom a k naším mamám. K naším prarodičom. Ku všetkým, ktorí si zodrali svoje ruky, aby naše zostali hladké a nepoškvrnené.
Tak nezabúdajme a vážme si. A budeme požehnaní.„Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasľavými rukami. Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová. Nech sú požehnaní tí, čo si uvedomujú, že môj zrak zoslabol a moje myslenie už nie je také bystré. Nech sú požehnaní tí, čo mi prepáčili, že sa mi dnes vyliala káva.“
Návštevnosť:
ONLINE:2
DNES:140
TÝŽDEŇ:0
CELKOM:1121340
