História, poloha, rozloha a okolie

História vzniku Voderád

       Chotár obce Voderady sa rozprestiera na území Trnavskej pahorkatiny, ktorá ako súčasť Podunajskej nížiny patrí k najlepším a poľnohospodársky najúrodnejším oblastiam Slovenska.  Obec Voderady leží na širokej nive potoka Gidra. Na východnom okraji chotára tečie potok Ronava. Stred Voderád sa nachádza vo výške 130 metrov n. m. Celková rozloha obce je 1415 ha. Povrch katastrálneho územie, ktorý je vo výške 128 – 150 m nad morom tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, vďaka čomu sa tu pôda dobre obrába. Na tomto území sú geologické substráty priaznivé, najmä ak sú posudzované z hľadiska pôd, ktoré na nich vznikli. Výrazne tu prevládajú niekoľko metrov hrubé spraše (hlina), ktoré boli naviate v ľadových dobách. Na sprašiach vznikli čiernozeme, ktoré na území obce výrazne prevládajú. Súčasné výskumy pomocou rádio-uhlíkovej metódy merania veku ukázali, že najstabilnejšia časť ich humusu má vek minimálne 5 a pol tisíca rokov, ale pravdepodobne časť humusu je oveľa staršia. To znamená, že tieto pôdy sa tu nachádzali už pred príchodom a usadením prvých poľnohospodárov v mladšej dobe kamennej. Hospodárili na nich Kelti, poľnohospodári z doby rímskej, ako aj starí Slovania.

       Súčasné zloženie flóry a fauny obce Voderady a jej blízkeho okolia je výsledkom pôsobenia nielen dlhodobých geologických a klimatických zmien prebiehajúcich v dávnych historických dobách, ale najmä výsledkom vplyvu hospodárskej činnosti človeka na okolitú prírodu. Preto rastlinstvo a živočíšstvo tohto územia možno charakterizovať ako biocenózy kultúrne stepi, rovinných hájov a urbárne biocenózy. Väčšinou tieto spoločenstvá rastlín a živočíchov sú pokladané za druhotné, lebo ich umelo zachováva a svojou činnosťou riadi človek.

       Najstaršie stopy ľudskej činnosti sa našli na brehoch Ronavy a pochádzali z mladšej doby kamennej. Sú svedectvom o približne 7 000 rokov starej existencie osídlenia a poľnohospodárskej činnosti v tejto oblasti. Odvtedy bolo širšie okolie Voderád viackrát osídľované.

       Voderady sú veľmi starým sídelným útvarom. Názov Voderady vychádza z informácie, podľa ktorej žili v obci ľudia zaujímajúci sa o vodné toky. Obdobie osídlenia územia Voderád sú známe už zo včasného stredoveku z 12. až 13. storočia, teda z čias uhorského štátu. Jeho základy sa začali formovať na začiatku 11.storočia, čo dokumentuje nález črepov z nádob a bronzová rolnička, nájdené v priestore medzi obcou Voderady a kanálom potoka Ronava pri Jozefovom dvore.

       Voderady sa v stredovekých písomných prameňoch po prvý raz spomínajú v roku 1241 v metačnej listine Zelenča, ktorá bola od Bela IV. (uhorského kráľa). Obec sa v nej uvádza pod názvom Wederet. Podoba názvu sa v priebehu storočí menila – od Wedered, Vogyerád, Wedred, Vedrid, Wogeradj, Woderady, až po dnešný názov Voderady, ktorý je nemenný od roku 1920.

       V roku 1264 sa Voderady dostali do rúk bratislavského mešťana Wocha, syna Martina z Blatného, ktorý výmenou za majetky v Blatnom, získal od Benedikta a Štefana majetky vo Voderadoch.

       V katastrálnom území Voderád a jeho blízkom okolí sa našli artefakty, ktorých vznik je datovaný do všetkých dôležitých historických období. Časť obce bola kráľovská v rukách jobagiónov Bratislavského hradu, druhá časť bola majetkom Benedikta a Štefana z Blatného a ďalšia časť Voderád bola majetkom istého Michala. Ten ju predal mnoho majetnému Abrahámovi Rúfusovi, pánovi z Čeklísa, ktorý majetky získal koncom 13. storočia v čase vzbury odbojných oligarchov po nástupe Ondreja III. na uhorský trón. Na stranu oligarchov sa postavila aj zahraničná šľachta, medzi inými aj Abrahám Rúfus a rakúsky vojvoda Albrecht Habsburský, ktorí sa dostali až do okolia Trnavy. Pre uhorské vojsko sa obaja vzbure vyznamenali, keď vybojovali nepriateľskú zástavu. Za oddanosť a preukázané služby uhorskej korune sa im Ondrej III. odvďačil početnými majetkami. V roku 1297 Abrahám Rúfus vlastnil dve časti Voderád, ktoré spolu s iným majetkom vymenil s grófom Abom, synom magistra Abu za usadlosť Sobotište a za kamenný hrad Branč. Voderady sa stali majetkom grófa Abu.  Gróf Aba v roku 1312 padol v bitke pri Rozhanovciach, kde bojoval vo vojsku Matúša Čáka Trenčianskeho. Gróf Aba nemal žiadnych právoplatných dedičov a tak Voderady sa s najväčšou pravdepodobnosťou stali majetkom uhorskej koruny.

       Voderady v stredoveku putovali z rúk do rúk a medzi ich majiteľmi sa vystriedali viaceré šľachtické rodiny. Už v roku 1394 sa majiteľom časti Voderád stal pezinský gróf Juraj II. syn Mikuláša, zakladateľa strednej línie pezinských grófov. V 15.storočí kráľ Žigmund potvrdil listinu Bratislavskej kapituly o predaji jednej časti Voderád grófovi Jurajovi II. a za veľké zásluhy získal od kráľa Žigmunda aj druhú časť Voderád. Začiatkom 15.storčia došlo medzi pezinským grófom Jurajom II. a jeho bratom Mikulášom II. k sporu o majetky. V roku 1429 sa skončili bratské spory o majetky a majiteľom Voderád sa stal svätojurský gróf Peter V., syn pezinského grófa Juraja III. Po smrti Petra V. sa Voderady v roku 1435 stali majetkom jeho manželky.

       Významným medzníkom vývoja dejín v Uhorsku, za vlády mladého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského, bola v roku 1526 Bitka pri Moháči, ktorá znamenala začiatok bezprostredného ohrozenia Turkami a krvavých bojov neustávajúcich počas celého 16.storočia a pokračovali aj v 17.storočí. Bolo to obdobie, ktoré oddelilo stredovek od novoveku, znamenalo nástup novej dynastie a zmeny vo fungovaní štátu, ktoré sa postupne vkrádali aj do života obyčajných ľudí. V Uhorskom kráľovstve počas celého 17.storočia nebol mier, ktorý by trval dlhšie, ako 18 rokov. Neustále vojny navyše sprevádzali aj morové epidémie a hlad. Uvoľnenie nastalo až v roku 1683, kedy ohrozenie tureckými vojskami utrpelo porážku pri Viedni a boli vytlačení z územia Uhorského kráľovstva.

       18. storočie bolo časom osvietenstva, vlády rozumu a reforiem. Uskutočnila ju Mária Terézia a jej syn Jozef II. Voderady v 18. storočí zaznamenali nový posun, keď ich do vlastníctva nadobudlo grófstvo Zichyovcov.

       V prvej polovici 18. storočia sa Voderady dostali do vlastníctva rábskeho biskupa Františka Zichy a po ňom do vlastníctva grófa Františka Zichy staršieho, ktorý sa stal zakladateľom voderadskej vetvy Zichyovcov. Zichyovci patrili medzi jeden z najstarších uhorských rodov.

       Podľa portálneho súpisu z roku 1647 vlastníkom Voderád bol zemepán Tomáš Baranyay. V roku 1692, po príchode grófov Zichyovcov bol postavený jednopodlažný kaštieľ s kaplnkou.  V  roku 1693 bol na mieste stredovekého kostola postavený nový barokový rímsko-katolícky kostol sv. Ondreja s barokovou kazateľnicou, obrazovou Krížovou cestou a súsoším s námetom Kalvárie.  Kostol bol postavený bez veže, ktorá bola pristavená až v roku 1744.  Kostol obkolesoval starý cintorín, ktorý bol zrušený v roku 1778. Nahradil ho nový cintorín, zriadený za dedinou v jej východnej lokalite. Rímsko-katolícky kostol tvorí dominantu obce. Postaviť ho dal zemepán Štefan Zichy ml. na náklady svojho starého otca a cirkevného patróna Tomáša Baranyaya. V bočnej strane kostola v kryptách je pochovaná časť Zichyovského rodu. 

       Dominantou Voderád sa stalo aj sídlo rodiny Zichyovcov – dvojpodlažný kaštieľ s rozsiahlym klasicistickým Sentimentálnym parkom, najskôr vybudovaný vo francúzskom slohu, ktorý sa stal národnou kultúrnou pamiatkou. Scestovaní Zichyovci sa na svojich cestách inšpirovali zátišiami divokých anglických parkov a dnes park dýcha sentimentálnou atmosférou v prebudovanom anglickom slohu.

       Rozsiahly poľnohospodársky majetok Zichyovcov poskytoval prácu početným nemajetným Voderadčanom, zaoberajúcim sa poľnohospodárstvom a to ako hoferom a bírešom. Svojim poľnohospodárskym robotníkom stavali jednoduché domčeky z nepálených tehál so slamenými strechami. Neskôr na svojich troch majeroch (Julov dvor, Jozefov dvor a Klára majer) stavali pre hoferov a bírešov jednoduché byty z pálenej tehly, pozostávajúcich z izby, pitvora a komory.

       Obce Voderady sa v rokoch 1914 až 1918 neblaho dotkla I. svetová vojna, ktorá si z obce zobrala  32 obetí. Vojna priniesla biedu a hlad, v dôsledku čoho po jej skončení odišlo za prácou do sveta – do Kanady, Ameriky a Francúzska niekoľko mladých rodín, z ktorých sa do domova vrátila iba časť a časť natrvalo zostala v cudzine.

       Podobnú biedu a chudobu priniesla v rokoch 1939 až 1945 aj II. svetová vojna. Pokles životnej úrovne  v oboch vojnách spôsobilo nútené zásobovanie vojenského frontu dobytkom, inými komoditami potravín a napokon koňmi a ich záprahom.

       Nezvratným dôkazom citeľného zvýšenia životnej úrovne v obci Voderady boli šesťdesiate roky 20. storočia, kedy po upevnení poľnohospodárskeho družstva nastal nebývalý rozmach takmer vo všetkých rodinách obce. Vo veľkej miere sa začali stavať, alebo prestavovať na tú dobu moderné rodinné domy, domácnosti sa vybavovali moderným zariadením, ako boli televízory, práčky, chladničky, ba i autami a motocyklami.

       Po nežnej revolúcii v roku 1989 vznikla nová etapa kvality života v obci Voderady, v ktorej vznikol Obecný úrad na čele so starostom. Náplňou sa stal moderný systém riadenia obecného zastupiteľstva. Obec sa v nevídanom tempe, i za čerpania európskych fondov začala prebudovávať na modernú a vyspelú obec vo všetkých svojich častiach a inštitúciách.

       Obec Voderady má v súčasnom období 1640 obyvateľov. Na jej území sa nachádza niekoľko sakrálnych pamiatok a sôch svätcov, ktoré sú dôkazom nábožnosti veriacich. Má zriadené obvodné zdravotné stredisko s ambulanciou praktického lekára pre dospelých, zubnou ambulanciou, lekárňou, kaderníctvom, posilňovňou, obecnou knižnicou, vybudovanú sieť vodovodu, kanalizácie, predajne potravín COOP Jednota a Ko-ma-ko CBA, zberný dvor, zavedený triedený zber odpadu, dve pohostinstvá, kaviareň, pizzeriu, priemyselný park, väčší počet drobných podnikateľov, zabezpečujúcich služby obyvateľom, domov dôchodcov. Obec celoročne zabezpečuje svojím občanom kultúrne vyžitie v tradičnom duchu, k čomu využíva vybudovanú Kultúrnu zónu pri jazierku na námestí Zichyho, ako aj Kultúrny dom. Každoročne sa organizujú podujatia ako Reprezentačný obecný ples, Pochovávanie basy, oslavy Dňa učiteľov, prvomájové oslavy so stavaním mája, s veselicou a kultúrnym programom, oslavy dňa matiek, oslavy Dňa detí, Obecný deň s kultúrnym letom, v rámci ktorého obec zabezpečuje hudobné koncerty, vystúpenie umelcov rôznych žánrov, ktoré sú prístupné zdarma deťom i dospelým. Ďalej je to slávnostné uvítanie detí do života, rozlúčka s prázdninami, slávnostné otvorenie školského roku – privítanie prváčikov, oslavy mesiaca úcty k starším, dušičková slávnosť, príprava a oslavy vianočných sviatkov, oslavy Silvestra a privítanie nového roku.

       V obci Voderady úspešne pracujú aktívne, záujmové spoločenské a športové organizácie, ktoré rovnako v obci zabezpečujú kultúrny, spoločenský, sociálny a športový život. Najaktívnejšou organizáciou v obci je Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý v roku 2021 oslávil 155-te výročie svojho vzniku. Ďalšou aktívnou spoločenskou organizáciou je Poľovnícke združenie Gidra, ktorá sa po celý rok stará o prírodu, poľnú zver, jej prikrmovanie, výsadbou stromov, zelene. Aktívnu činnosť po celý rok v obci vyvíja Základná organizácia Slovenského zväzu dôchodcov, ktorá sa stará hlavne o kultúrne, spoločenské i športové vyžitie voderadských seniorov. Nemenej významná svojou aktivitou je Telovýchovná jednota – Futbalový klub Voderady, ktorý vekovo zahŕňa 5 aktívnych mužstiev športovcov od detí až po dospelých.

       K úcte k tradíciám a pamiatkam sa obec stará o výchovu a vzdelanie voderadskej mládeže už od materskej školy, základnej školy i základnej umeleckej školy v štyroch odboroch: hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom. Základná škola s Materskou školou vo Voderadoch zabezpečuje povinnú školskú dochádzku žiakov nielen z Voderád, ale aj dvoch ďalších obcí Pavlice a Slovenská Nová Ves. Základnú školu s Materskou školou Voderady navštevuje  252 detí, ktoré majú zabezpečené stravovanie, Školský klub detí, činnosť v záujmových krúžkoch.

       Cirkevný život v obci Voderady zabezpečuje rímsko-katolícky cirkevný duchovný dennými i nedeľnými bohoslužbami, vyučovaním náboženstva v škole, poriadaním cirkevných osláv a duchovných slávností.

       V obci Voderady sa nachádza rodný dom významného umelca a sochára Jána Koniareka, ktorý je považovaný za zakladateľa moderného slovenského sochárstva. Jeho diela možno obdivovať na niektorých náhrobných kameňoch v miestnom cintoríne, aj v parku mesta Trnavy a v Koniarekovej galérii v Trnave.

Obec Voderady možno v súčasnom období hodnotiť ako modernú obec, poskytujúcu všetky základné služby. Vzhľadom na prebiehajúcu výstavbu je atraktívna najmä pre mladé rodiny s deťmi, ktoré si nachádzajú v obci Voderady svoje miesto pre život.  

Text podľa dostupných zdrojov spracovali:

Ing. Anita Gajarská

Ing. Marta Ivančíková